Vodivosť
Vodivosť (elektrická vodivosť) je miera schopnosti materiálu viesť elektrický prúd. Je to opak elektrického odporu (rezistivity) a vyjadruje sa v siemensoch (S), pomenovaných po nemeckom vynálezcovi a priemyselníkovi Wernerovi von Siemensovi. Vodivosť materiálu závisí od jeho štruktúry, teploty a ďalších faktorov. Vodiče (napríklad kovy) majú vysokú vodivosť a umožňujú ľahký prechod elektrického prúdu, zatiaľ čo izolanty (napríklad plast alebo suché drevo) majú nízku vodivosť a prúd vedú zle.
Ako sa meria vodivosť?
Meranie elektrickej vodivosti sa zvyčajne vykonáva pomocou vodivostného metera alebo multimetra s funkciou merania vodivosti. Postup merania môže závisieť od typu meracieho prístroja a aplikácie, ale základné kroky sú obvykle nasledovné:
-
Kalibrácia prístroja: Pred meraním je často potrebné kalibrovať vodivostný meter pomocou štandardného roztoku s známou vodivosťou, aby ste zabezpečili presnosť merania.
-
Príprava vzorky: Ak meriate vodivosť roztoku, je dôležité, aby bol roztok dobre premiešaný a na správnej teplote, pretože vodivosť môže byť teplotne závislá.
-
Pripojenie sond: Sondy metera sa ponoria do roztoku alebo priložia k materiálu, ktorého vodivosť sa má merať.
-
Čítanie výsledku: Po stabilizácii hodnoty na displeji prístroja je možné odčítať vodivosť. V prípade pevných materiálov môže byť potrebné zohľadniť geometriu vzorky pri výpočte vodivosti.
Pri meraní vodivosti v roztokoch, ako sú napríklad vodné roztoky, sa vodivosť často používa na určenie koncentrácie iontov v roztoku, čo je dôležité v mnohých chemických a biologických aplikáciách. V technických aplikáciách sa meranie vodivosti používa na určenie vhodnosti materiálov pre elektrické a elektronické aplikácie.